Väčšina zváracích procesov požaduje generovanie vysokých teplôt na aktiváciu kovov aby boli spájané. Tepelný zdroj je často použitý ako základný popis typu procesu napr. zváranie plynom, zváranie oblúkom.

Jedným z hlavných problémov vo zváraní je že kovy viac čiteľne reagujú z atmosférou ak sa ich teplota zvýši. Metóda ochrany kovov pred napádaním z atmosféry je druhou dôležitou  poznávacou črtou. Roymedyie techník od pokrytím tavivom, ktoré vytvára ochrannú trosku  po inertný plynný štít. V niektorých prípadoch sa atmosféra odstráni vytvorením vákua.

Niektoré procesy boli vynájdené pre veľmi špecifické aplikácie kým ostané ostávajú flexibilné a pokrývajú široké spektrum zváracích aktivít.Napriek tomu že zváranie je použité principiálne na spájanie podobných ako aj nepodobných časti kovov  je u rastúcom množste použité aj na opravi a prebudovanie opotrebovaných alebo poškodených komponentov.

Je tu takisto rastúce spektrum aplikácií pre pokrývanie nových častí, ktoré poskytuje povrchu odolnosť voči korózii, abrázii, nárazu a opotrebovaniu.

Začiatkom neskrého 19teho storočia, oblúkové procesy zostávali najväčšou a najrozšírenejšou skupinou zváracích techník.Ako meno napovedá zdrojom tepla je elektrický oblúk založený medzi zváranými častami a pokovenou elektródou.Elektrická energia konvertovaná na teplo, generuje oblúk teploty približne  7,000°C (10,000°F) a dáva príčinu kovom sa spájať.

Príslušenstvo sa môže líšiť vo veľkosti a komplexnosti v hlavných rozdieloch medzi oblúkovými procesmi a použitou ochrannou metódou a typom použitého pridaného alebo výplňového kovu.Oblúkové procesy vrátane manuálneho Kovový oblúk, Kovový oblúk z ochranným plynom, Tungstenový oblúk z ochranným plynom a  zváraním z ponoreným oblúkom.